Fotoaparáty - Retro, Vintage, Antique

Retro, Vintage, Antique
Logo
Virtuálne múzeum
Prejsť na obsah
Fotoaparáty
Prečo som začal zbierať aj fotoaparáty?
Najprv to boli nostalgické spomienky na detstvo a mladosť. Objavil som inzerát na jednoduchý prístroj (box), akým som sa učil fotografovať v detstve, keď mi ho rodičia na chvíľu požičali. Zhodou okolností to bol KODAK. Môj Flexaret, ktorý som kúpil už z vlastného platu a úspešne mnohostranne používal asi 25 rokov, nezaslúžene zabudnutý mi pomohla „vyhrabať“ moja dcéra. No a musel som mať aj FOKAFLEX, ktorý ma sprevádzal a dokumentoval moje študentské roky a PIONÝR, ktorý mal môj mladší brat.  
Vznikol, pre mňa samozrejmý, hlbší záujem aj o ich históriu, náklonnosť  k bakelitu, a množenie pokračovalo.

Eastman – Kodak
Nemožno aspoň stručne nespomenúť  priekopníka ľudového, amatérskeho fotografovania.
Zakladateľ spoločnosti Eastman Kodak Company, americký vynálezca a priemyselník Georgie Eastman (12. 7 1854 – 14. 3. 1932) urobil z fotoaparátu jednoducho použiteľnú vec a reklamným sloganom "Vy stlačíte spúšť, my urobíme ostatné" priblížil fotografiu masám ľudí. Jednoduchý fotografický aparát Kodak, prvý so zvitkovým filmom a ktorý sa dal uchopiť jednou rukou, predstavil 15. júna 1888.
Ako vzniklo meno prístroja?  Eastmanovi sa veľmi páčilo písmeno "K" a chcel, aby bolo na začiatku i na konci slova. To, čo je medzitým, vzniklo hľadaním rôznych kombinácií hlások.

Bakelitové fotoaparáty
Predmetom nášho záujmu sú predovšetkým lacné, najmä bakelitové prístroje, vhodné pre začínajúcich fotografov a mládež, aj na príležitostné rodinné fotografovanie.
Fritz Kaftanski
Jedným z najznámejších konštruktérov a dizajnérov lacných (filozofia masového rozšírenia fotgrafovania) a predovšetkým bakelitových fotoaparátov bol Fritz Kaftanski (narodený 1899 v nemeckom Essene). Pre vývoj československých fotoaparátov je veľmi dôležitou postavou. Keďže mal židovský pôvod, musel opustiť Nemecko a postupne trikrát menil miesto pobytu – Praha, Bratislava a nakoniec Francúzsko. Informácií z obdobia 1936 - 1945 je veľmi málo, takže relevantné životopisné fakty môžu byť neúplné či nepresné. Zrejme ale získal československé občianstvo, ktoré si ponechal až do svojej smrti.

V Kaftanského firmách v Berlíne (Fotofex Kameras - 1927,  Minifex GmbH - júl 1934, Sida GmbH - 1. septembra 1934, predaná 31. decembra 1935) sa vyrábali fotoaparáty rôznej kvalitatívnej úrovne, vždy s dôrazom na kvalitu – novú koncepciu, aj cenovú dostupnosť.

Prvý miniatúrny fotoaparát jednoduchej konštrukcie – SIDA - je kovový, má spúšť pod objektívom, ako hľadáčik slúži sklopný drôtený rámik, prípadne odnímateľný optický hľadáčik. Bakelitový typ sa začal vyrábať v auguste 1935. Výroba či predaj sa rýchlo rozšírili do mnohých krajín. Vyrábal sa aj v Československu.

Už v roku 1934 si nechal v Československu zaregistrovať tri patenty bakelitového fotoaparátu SIDA na formát negatívu 25×25 mm. V roku 1935 založil firmu SIDA spol. s r. o. so sídlom v Prahe, ktorá začala vyrábať bakelitové fotoaparáty SIDA a SIDA EXTRA.

V roku 1937 sa Kaftanski s manželkou presťahoval do Prahy a založil firmu SIDA-FEX-KAMERAS Praha. V roku 1938 mu zaregistrovali dva patenty na bakelitový fotoaparát FEX na formát negatívu 4×6,5 cm a hneď aj začal jeho sériovú výrobu. Po obsadení Československa (1939 - Protektorát Čechy a Morava) sa Kaftanski na krátko presunul do Bratislavy, kde sa pokračovalo v jeho výrobe firmou SIDA-Gummon-Werke (neskôr Gumon Bratislava). Tu sa vyrábali bakelitové telá fotoaparátov už aj predtým pre firmu SIDA spol. s r. o. Praha.

V tom istom roku (1939) predal Kaftanski firmu SIDA-FEX-KAMERAS, ktorá sa následne zmenila na firmu s názvom CAMERA - ZÁVODY / Camera Werke. Majiteľkou bola pani Marie Voitlová a logom jej firmy v podobe okrídleného „V“ sú označené jej výrobky (napr. FIT I, AMA, EXCELLA). Tu sa začala výroba fotoaparátu FIT, ktorého konštrukciu pripravil ešte Kaftanski, inšpirovaný bakelitovým fotoaparátom francúzskej firmy, s ktorou už predtým mal obchodné kontakty. Vplyv Kaftanského je zrejmý aj na podobe a najmä uzávierke ďalších prístrojoch tejto firmy – AMA a EXCELLA.

Keď vznikol "Slovenský štát“ sa pôvodný text „MADE IN CZECHOSLOVAKIA“ na štítku fotoaparátu FEX najprv vynechal, potom sa nahradil textom „MADE IN SLOVAKIA“. Po roku 1940 sa postupne dostali do výroby mierne upravené fotoaparáty - FEX SUPERIOR a FUTURIT.

Po druhej svetovej vojne začali vyrábať jednoduché fotoaparáty ďalšie malé firmy - na rýchle oživenie trhu. Bakelitové prístroje vyrábala firma pána Heského FOKA – FOKAFLEX a firma Ing. Dvořáka ATAK – INKA. Znárodnenú firmu CAMERA – ZÁVODY prevzala firma DUFA a od roku 1947 vyrábala vylepšený model FIT – legendárny FIT II – PIONÝR.

DRUOPTA PRAHA
V roku 1950 založili v Prahe výrobné družstvo optikov a mechanikov DRUOPTA PRAHA na výrobu a opravu lacných „ľudových“, najmä bakelitových fotografických prístrojov. Spočiatku preberali výrobu fotoaparátov postupne od zaniknutých alebo znárodnených firiem, napr. prístroj FOKAFLEX od firmy FOKA, ktorý bol naďalej vyrábaný pod rovnakým názvom a prístroj FIT II – PIONÝR, prevzatý od firmy DUFA. Pôvodnú skrinku komory INKA od firmy ATAK doplnili objektívom a uzávierkou vlastnej konštrukcie a vyrábali ho ako DRUOFLEX 1.

Družstvo postupne vyrábalo aj prístroje vlastnej jednoduchej konštrukcie: DRUEX, EFEKTA, RIX, CORTA a CORINA, aj konštrukčne zložitejšie a relatívne moderné značky – VEGA a prevzatú výrobu fotoaparátu ETARETA (pôvodne ETA Praha, po znárodnení Meopta Přerov a konečne DRUOPTA).

Kovové jednoduché fotoaparáty (hliníková zliatina) vyrábala krátko po druhej svetovej vojne aj firma FOXTECHNA so sídlom v Bratislave - Starom Meste, Porubského 1. Firma vyrábala jednak malý prístroj značky MONTA, a rad prístrojov s názvom LORD (pozri LORD SUPER).

FLEXARET
Osobitnú pozornosť si určite zaslúži československá zrkadlovka Flexaret. Svoju dobrú povesť získala kvalitou, výborným objektívom, funkčnými vlastnosťami a tradíciou. Flexaret sa stal v svojej dobe (50. a 60. roky minulého storočia) najpoužívanejším československým fotografickým prístrojom. Koncipovaný bol skôr ako prístroj pre "širokú verejnosť" v oblasti amatérskej fotografie, ale jeho použiteľnosť  bola pomerne široká v rôznych odboroch. Preto oslovil aj mnohých fotografov profesionálov.

Samozrejme v priebehu vyše 30 ročného obdobia výroby prekonal od svojho vzniku veľký vývoj a okrem siedmych základných typov existuje rad ich rôznych modifikácií.

Hmotnosť všetkých modelov sa pohybuje v rozmedzí 735 - 1015 gramov, pričom platí, že novšie a lepšie vybavené modely sú ťažšie ako staršie a jednoduchšie. Na rozdiel od hmotnosti sú vonkajšie rozmery jednotlivých modelov takmer rovnaké. Flexaret bol solídne vyrobený prístroj. Teleso bolo odliatkom z hliníkovej zliatiny, liateho pod tlakom (tzv. striekaný odliatok) s mosadznými a oceľovými súčiastkami.

Predchodcom Flexaretu bola zrkadlovka Flexette, vyrábaná v roku 1938 a 1939 v malom podniku (firma Bratří Bradáčů). V roku 1939 odkúpila firmu a jej produkciu přerovská Optikotechna. Po nepatrných úpravách bola Flexette premenovaná na Flexaret. Vývoj pokračoval aj počas druhej svetovej vojny mnohými vylepšeniami a tak vznikol Flexaret II a Flexaret III. Vyrábal sa ale len prvý z nich v malom množstve.

MEOPTA PŘEROV
Po vojne bola Optikotechna znárodnená (1945) a v roku 1946 vznikol národný podnik Meopta Přerov, kam boli pričlenené, okrem Optikotechny aj ďalšie menšie podobne zamerané firmy. Pokračovala, aj značne sa rozšírila okrem iného i výroba fotoaparátov.

V roku 1956 bývalý hodinársky závod n. p. Chronotechna, Hynčice u Broumova bol delimitovaný do n. p. Meopta Přerov, začal úspešne vyrábať fotografické centrálne uzávierky a čoskoro aj fotoaparáty (Flexaret, Mikroma).

Meopta v roku 1958 excelovala na výstave Expo '58 v Bruseli aj so svojimi fotoaparátmi.

Po „bratskej pomoci“ (1968) skončil sa definitívne vývoj fotoaparátov v Československu a v rámci „normalizácie“ skončila v roku 1970 aj ich výroba (nie len v Meopte). Meoptu ovládla vojenská výroba a čs trh zaplavili prístroje z NDR a najmä ZSSR.

Zdroje ďalších údajov:
TERAZ.SK: Eastman, vynálezca fotoaparátu Kodak (TASR, 13. marca 2012)
Wim Luijt: Fritz Kaftanski, inventeur et distributeur de l'appareil populaire; Bulletin Club Niépce Lumière 1999 (n° 95), Page 4-10, 15-20.
Ing. Radomír Malý: Aparáty pro začátečníky 1. díl, edícia ČESKÉ FOTOAPARÁTY, 2007
Ing. Radomír Malý: Aparáty pro začátečníky 2. díl, edícia ČESKÉ FOTOAPARÁTY, 2008
Václav Vait:  FLEXARET, Optikotechna - Meopta, 2. rozšířené vydání, edícia ČESKÉ FOTOAPARÁTY, 2011
Inz. Ladislav Hlavatý, Meopta Přerov: Konstrukce a vývoj zrcadlovky Flexaret (Flexaret I až Va); časopis JEMNÁ MECHANIKA A OPTIKA 1959/6   str. 185.


Návrat na obsah